streda 20. apríla 2016

Prekvapenie alebo idem domov / Surprise, surprise I`m coming home





Vždy som chcela kráčať po červenom koberci a dnes sa mi to (veľmi okrajovo) splnilo. Ale tento článok nie je o červenom koberci, takže začnem od začiatku.
I`ve always wanted to walk a red carpet and today (a little bit) my dream come true. But this is not about red carpet, so I think I should start on the beginning.


Keďže moja babinka má osemdesiatku a robí veľkú party pre celú rodinu, vzala som si dovolenku a rozhodla som sa prísť na pár dní domov. Pôvodný plán priletieť štvrtok a odletieť v pondelok sa zmenil na priletieť v pondelok a odletieť nasledujúci utorok, takže to malo byť pre moju rodinu prekvapenie. A že aj bolo. A cesta bola prekvapením pre mňa samu tiež.
Najprv ráno prídem na stanici k okienku a ujovi poviem: „Spiatočný na Londýn Luton.“ Samozrejme, že mi nedal správny lístok. Samozrejme, že mi dal London Terminals cez Staines, nie London Luton Airport cez Richmond. 26 libier sa mi zdalo nejak málo, ale samozrejme, že práve prichádzal môj vlak, tak som vystískala sestru a bežala o život (teda bežala o vlak :D). To, že mám zlý lístok som si všimla až pri druhom prestupe (keď totiž v Richmonde prestupujete na Overground, nepotrebujete vyberať lístok) a samozrejme som si musela kúpiť ďalší lístok za 26 libier. Takže namiesto nejakých 40 libier som si zaplatila 52. Poteší. Ale z časti to bola aj moja vina.
Keď som sa po troch prestupoch dostala na letisko, šla so rovno na Priority (nie, žeby som potrebovala byť v lietadle prvá, ale chápete. Kabelka). A tam na mňa čakal... červený koberec. Mali ste vidieť môj výtlem. Na chvíľu zmizlo letisko, kontroly, ľudia a ja som si šla po svojho Oscara. A potom som sa kruto vrátila do reality. Dala som veci na kontrolu a začala som pípať (netuším prečo). Takže som sa dostala až do scannera a dôkladne ma prehľadali.
Na letisku ma čakali kamaráti, ktorí po mňa prišli a spolu sme šli domov. Cestou sme sa ešte zastavili po moju mamku v práci. Chcela som ju prekvapiť, keďže doma nikto nevedel, že prídem skôr, ako som mala. Maminka akurát pracovala a bola mi otočená chrbtom, tak som len skúsila: „Haló.“ Mamička sa otočila a prekvapene na mňa pozerala. „Čo tu robíš? Veď nie je streda. Mala si prísť v stredu.“ A keď si uvedomila, že pred ňou naozaj stojím na tvári sa jej objavil asi najkrajší úsmev, aký som na nej kedy videla.
Keď sme potom prišli domov, vošla som do dverí a kričím: „Ahoj babka.“ Ten pohľad, v ktorom sa zračil absolútny šok a prekvapenie. Pozerá na mňa, nechápe a opakuje: „Ty sa mi musíš snívať. To nie je pravda, že si tu.“ Skromne si myslím, že pre babinku to bol najkrajší narodeninový darček.
Myslím, že ich tváre si zapamätám navždy. Babka potom celý večer pozerala na mňa a čakala, kedy zmiznem. Samozrejme som sa na ňu celý čas škerila a opakovala jej, že som skutočná a naozaj som tu pár dní skôr. No a moja maminka stále opakovala: „Ty si exot. Ty si taký exot.“
Áno som. Som šialená a milujem šialené veci a šialené prekvapenia. Ak to znamená, že ľudia, ktorých milujem celým svojim srdcom budú šťastní, tak prečo nie?
S láskou, Mary

My nanna has eighty birthday and she will have a big party with our whole family, so I decided to come home for a few days. According to the original plan, I should arrive on Thursday and depart on Monday, But this plan has changed to surprise for my family, when I arrive on Monday and depart on Tuesday. And this was really a huuuuge surprise for them. Such as this travel was surprise for me.
I came to the railway stationand I said to gentleman who was sitting there: „Return to London Luton.“ Of xourse he didn’t give me a right ticket. Of course I get London Terminals via Staines instead London Luton via Richmond. 26 pounds didn`t see like a right amount to me, but of course my train was just reaching my stop in that very moment. So I hug my sister and run for my life (or at least run for my train). Fact that I had wrong ticket I realized with my second change and of course I had to buy another (right) ticket for another 26 pounds. So instead of some 40 pounds I paid 52. How lucky I am :D But it was also my bad.
Ater three changes I finally got to airport and went to Priority line (I don`t have to be first in plane, but you know... this mean more baggage :)) And there... he was waiting for me. The red carpet. You should saw grin on my face. For a while there was nothing. No airport, no controls, no people. Just me walking the red carpet going for my Oscar. Suddenly I came back to reality. Something was wrong so I had to go to body scanning machine. Actually it was fun.
Back home was my friends waiting for me at the airport. On our way home we went to pick up my mum from work. I wanted to surprise her, since at home nobody knows that I am coming earlier. Mum was working, so I stood behind her and say: „Hey.“ She turned around, looked at me with surprise. „What are you doing here? It is nod Wednesday. You said you come on Wednesday.“ And in that very moment when she realized, that I am really standing in front of her, the most beautiful smile appeared on her face. Smile, I`ve never seen before.
When we came home together, I stepped in screaming: „Hello nanna.“ She looked at me with that face of absolute shock and surprise. Few seconds she was just staring, speachless and then she started repeat: „I must be dreaming. You`re not real. You cannot be here.“ I think (such as a very modest human being) I was the best birthday gift for her.
Those faces, when they realized I am real, I will remember forever. My nanna was looking at me all the time waiting when I disappear and she realized it was a dream. Of course I was smiling all the time and repeating that I am here for real. And my mum was just smiling and grinning and repeating: „You are crazy, you really are crazy.“
Yes I am. I am crazy and I love crazy things and crazy surprise. If it means, that people I love with all my heart will be happy, why not.
With love, Mary



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára