nedeľa 9. apríla 2017

Spring is coming/Jar prichádza









Last Sunday, Mima and I were talking about what we are going to do. About plans for the future, dreams, life… because some time ago we decided that we want to live. Really live. But the thing is that we want to move so we have to save more money, but everything is possible when we want it.
Minulú nedeľu sme sa s Mimou rozprávali o tom, čo budeme robiť. O plánoch, snoch, o živote... pretože už dávnejšie sme si povedali, že chceme žiť. Tak skutočne. Keďže sa ale chceme sťahovať, treba nám aj sporiť, no rozhodli sme sa, že všetko sa dá.


I don`t have to spend a lot of money to see something nice. But I want to live life, when every day I will say to myself that if this day was my last, it was worth it. If this is the end, I didn`t waste it. So we talked and we made a decision that we are going to live. Go out, see beauty around us, enjoy everything and we will say yes and no. Yes to ourselves. Yes to every crazy idea because in the end we regret mistakes we didn`t make. And no every time when we need to be assertive.
We decided that we push each other to do it. That we won`t let laziness win over us, that we win over ourselves, because the only things which limited us are excuses, fear and we ourselves. Our own laziness and our comfort zone. But live start where comfort zone ends. So we decided to go out on Monday. Right after I come home from work.
Nemusím totiž veľa míňať na to, aby som niečo zažila. Avšak chcem žiť tak, že každý deň si poviem, že ak by tento bol posledný, tak stál za to. Ak je toto posledný deň, nepremárnia som ho. A tak sme sa rozprávali a dohodli sme sa, že budeme žiť. Chodiť vonku, vnímať pekné veci, užívať si a budeme hovoriť áno a nie. Áno sebe. Áno na každý bláznivý nápad, lebo žijeme len raz a na konci ľutujeme práve tie chyby, ktoré sme nestihli urobiť. A nie vždy, keď treba byť asertívny.
Dohodli sme sa, že jedna druh dokopeme k tomu, aby sme to robili. Že jedna druhej nedovolíme, aby nad nami zvíťazila lenivosť, že prekonáme samé seba, pretože jediné, čo nás obmedzuje sú výhovorky, strach a my samy. Naša vlastná lenivosť a komfortná zóna. No život začína presne tam, kde komfortná zóna končí. Preto sme sa rozhodli, že v pondelok pôjdeme vonku len čo prídem z práce.























 














And Monday came. I slept for two hours, I went to London for training with train at 3:30, worked eight hours and came back home at three pm. I was dead. Despite of everything I dressed up and went out with Mima. We went to river. And to playground. We saw swans, had a walk, we played on that playground for children and I relaxed in the best swing in the world.
It was awesome. I was excited, satisfied and happy. We both were.
Imagine that I would stay at home. Tired after work. I imagined that. I would be dead, overworked and I would lay three hours on bed crying. I would lose swing, I would lose sun, I would lose walking and I would lose that feeling of happiness, I had, I still have. My cousin comment on that photo, that I look satisfied. I am. Even though I slept two hours I could stay at home. But I choose to leave comfort zone. Make the same choice. Spring is coming. But not just outside. It is coming inside me. Something inside me is waking up. I am waking up. My advice for all of you: Wake up and live.
With love, Mary


A prišiel pondelok. Spala som dve hodiny, šla som do Londýna na tréning o 3:30 vlakom, pracovala som osem hodín a prišla som domov o tretej. Úplne mŕtva. Napriek tomu som sa obliekla a s Mimou sme sa šli prejsť. K rieke. A na detské ihrisko. Videli sme labute, prešli sme sa, vybláznili sme sa na ihrisku a ja som sa hojdala v najlepšej hojdačke na svete.
Bolo to super. Bola som nadšená, spokojná  a šťastná. Obe sme boli.
Predstavte si, že by som ostala doma. Unavená po práci. Ja som si to predstavila. Bola by som mŕtva, prepracovaná a tri hodiny by som preležala na posteli. Prišla by som o hojdačku, slnko, prechádzku a ten pocit šťastia, ktorý som mala. Sesternica mi k fotke napísala, že vyzerám spokojne. Som. Aj po dvoch hodinách spánku. Mohla som ležať. Vybrala som si však opustiť komfortnú zónu. Vyberte si to tiež. Jar prichádza. No nielen  vonku. Aj vo mne. Niečo vo mne sa prebúdza. Ja sa prebúdzam. Moja rada pre všetkých: Prebuďte sa a žite.
S láskou, Mary

P.S. Keep smiling and one day life will get tired of upsetting you 
P.S. Usmievajte sa a jedného dňa život prestane baviť sklamávať vás

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára