Som „unavená“ /I`m tired

„Si v poriadku?“

„Áno, som unavená (tired).“

T – rozorvaná na kusy

I – neistá

R – predstieram úsmev

E – extrémne smutná

D – topím sa v slzách

V denníku (áno, trocha ho zanedbávam, nepísala som ho už asi mesiac) si ku každému dňu napíšem názov. Dnešok by sa pravdepodobne volal „Tired“ čiže „Unavená.“

In my diary (and yes, I`ve been ignoring it about month) has every of my day name. Today will probably has this one: „Tired.“

Neviem, či by som dnešok nazvala úplne zlým, pretože nebol, ale niektoré dni sú lepšie a niektoré horšie. Myslím, že dnešok bol fajn. A potom prišla zrážka s parným valcom. Respektíve s mojou náladou, ktorá každou minútou prudko klesala. V istej chvíli ma totiž prepadla nesmierna túžba ísť domov. Keď žijete v zahraničí, niekedy sa to stane. Hlavne, keď prídete z dovolenky. Došlo mi to vo chvíli, keď za mnou prišiel kolega a spýtal sa ma ako bolo. Povypytoval sa na to, aké som mala počasie, ako dlho som vlastne bola doma a potom povedal: „Nie je ľahké, vrátiť sa späť.“

„To nikdy,“ odvetila som mu a v tej chvíli mi došlo, aká je to obrovská pravda. Doma je vždy doma. A pokiaľ žijete (alebo ste žili) v zahraničí, máte domovy dva (prípadne viac). No jeden domov je ten, ktorý poznáte, ten, v ktorom ste vyrástli, ten, v ktorom je rodina, priatelia, celý váš doterajší život. Mamine objatie, babkine koláče, all inclusive, ktorý to so sebou prináša, známa vôňa, vaša posteľ, vaňa, všetky známe veci, ktoré poznáte a láska. Veľa lásky. A ten pocit. Že niekam patríte. Že nie ste sami. Že sa máte kam vrátiť.

A došlo mi, že hoci som späť len tri dni, v tej chvíli som netúžila po ničom inom, ako ísť späť. Objať maminku, babinku, dať si babkinu kuraciu polievku, vyložiť nohy a na chvíľu nebyť unavená.

Život v zahraničí má obrovské výhody. Minimálne je to obrovská skúsenosť do života. A áno, vybrala som si ho sama. Sama som sa rozhodla odcestovať do cudzej krajiny, začať odznova, úplne od nuly a žiť sama na seba. A pravdaže to neľutujem. No niekedy prídu chvíle ako je táto (ako vždy, keď prídem späť z dovolenky), keď si poviem, chcem ísť domov. Pretože dní doma nie je nikdy dosť. Navštíviť rodinu, priateľov, stihnúť kávu s mamkou, deň s babkou, ísť navariť dedkovi, spraviť domov obrovský nákup, stihnúť sa zabaviť, ísť do kina, prečítať pol knižnice, ktorú vlastním, vyrobiť nové veci, upratať... to všetko sa za pár dní nedá stihnúť. Vždy, keď prídem domov, prehrávam boj s časom. Vždy ho chcem viac. No nie vždy máme to, čo chceme.

A keď som potom späť, som šťastná, lebo mi to tu chýba. Chýba mi život, ktorý som si začala vytvárať. No potom prídu dni, ako je tento. Dni, kedy sa cítim sama. Dni, kedy mám pocit, že tu nie je nikto, s kým by som sa mohla porozprávať, nikto, kto by ma vypočul alebo sa zaujímal o to, aký mám deň. Dni, kedy sa cítim opustená. Dni, keď sa mám chuť rozplakať sa v práci a jediné, čo mi bráni, je pomyslenie na to, že by som vyzerala ako malá panda a takto sa medzi ľuďmi promenádovať nemôžem. Možno za to môže len fakt, že je piatok. Piatky som mala veľmi dlho veľmi zlé. Možno preto, že práve v piatok zomrel ocko. Možno preto, že práve piatok bol deň, kedy som si uvedomila, že nakoniec nás všetci opustia. A možno som dnes mala len naozaj veľmi zlý deň.

Áno, celý deň som bola „unavená“, no spať idem s vedomím, že hoci niekedy je všetko zlé, hoci nás niekedy všetci opustia, hoci niekedy máme pocit, že sme sami a chceme ísť domov, jediné, na čom záleží je naša schopnosť zaťať zuby a kráčať ďalej. Pretože aj zlé dni sú potrebné a nezáleží na tom, koľko ich je, pokiaľ je tých dobrých viac.

S láskou, Mary

I really don`t know, if today I can mark as a totally bad day, because it wasn`t. But some days are better and some days are worse. Actually I think, that today was pretty ok. Until it was hit by plane (or at least by my bad mood, which was going down with every minute). There were one moment, when I felt like I really want to go home badly. It is happening when you are living abroad. Mostly, when you came back from holidays. I figured it out when my colluege was asking me, how was my holiday, how was weather, for how long I`ve been there and then he said: „It`s not easy to come back.“

„It never is,“ I said and in that very moment I realized, that this is big truth. Home is always home. When you are living (or you have lived) abroad, it means that you have two home (or more). But one of them is that one, you have known, that one, you were raised in, that one where is your family and friends, your whole entire life. Mum`s cuddle, nanna`s kitchen, all inclusive included, smell of home, your bed, your bath, everything you know and love. So much love. And that amazing feeling. That you belong there. That you are not alone. And you have place, you always can come back.

And I realized, that even though I am back here only for three days, in that very moment the only one thing I really craving for was go back home. Hug my mum, eat my nanna`s chicken soup, do nothing and stop being tired.

Life in foreign country has big amount of advantages. At least it is one big experience. And yes, I choose this by myself. I decided to go abroad, start over, from the very beginning and live by myself. And of course I don`t regret it. But sometimes moments like this comes (mostly when I came back from holiday) and I say to myself: „I wanna go home.“ Because it is never enough. Time which I can spend home. Visit family, friend, go to coffee with my mum, spend day with nanna, go cook for grandpa, buy things, have fun, go to the cinema, read all my book, create new stuff, clean... I cannot do all of this. Everytime I come home, I am loosing fight with time. I am always craving for more. But we cannot always have all we want to have.

But when I am back here, I am happy, because I missed it. I missed life, I started to create here. But then days like this came. Days, when I am feeling lonely. Days, when there is noone I can speak with, noone to hear me out or ask how I am doing. Days when I feel abandon. Days, when I just wanna cry even when I am on work and the only one thing keeping me from it is the fact that I would look like little panda bear and I cannot go public like that. Maybe it is just because it is Friday. I had very bad Fridays for very long time. Maybe it is because on Friday my dad died. Maybe it is because Friday was day when I realized, that everybody left us eventually. And maybe I just had very bad day today.

And yes, I was „tired“ all day, but I am going to sleep with knowing, that even though everything is bad sometimes, even though everybody leave us sometimes, even though we are alone sometimes and we wanna go home, the only thing that truly matters is our ability to move on. Because bad days are important too and it doesn`t matter how many of them we had, until there are more of good ones.

With love, Mary

zdroj obrázka: www.pinterest.com

source of picture: www.pinterest.com