piatok 17. júna 2016

Jeden mesiac/One month








Áno, je to aj jeden mesiac od posedného článku. Bola som lenivá, ospalá a unavená, takže jediné, čo som robila, bolo, že som si pohodlne zapla seriál a potom rovno odkväcla namiesto toho, aby som niečo produktívne urobila (napísala). Ale nie o svojej lenivosti som chcela písať.
Yes, it is also one month since I`ve write the last article. I was lazy, sleepy and tired, so the only one thing I was capable to do was watch TV show and sleep right after this instead of doing (writing) something productive. But I don`t want to write about my laziness.

Už celý jeden mesiac bývame vo vlastnom (prenajatom, ale vlastnom). Byt je krásny, má dve spálne, dve kúpeľne, veľký priestor, kde je obývačka, kuchyňa a jedáleň, úložný priestor a jednu miestnosť mimo bytu navyše. Je na jednej z hlavných ulíc, takže počujeme hluk z ulice, ale to je to najmenej, na čo sa môžeme sťažovať. Oproti nám sú asi štyri poľské obchody, dve minúty od domu máme trh s ovocím a zeleninou, Tesco napravo je tri minúty cesty, malé Tesco naľavo päť minút, Lidl sedem a veľké Tesco desať. Všade sú bufety, fastfoody, a takeaway jedlo. Áno, polohu, rozlohu a celý náš skvelý byt si neviem vynachváliť.
Sťahovali sme sa presne 16. mája. A po prvom mesiaci viem, že do share house nikdy viac ísť nechcem (okej, pravda je, že som to vedela už predtým, ako som do share house vstúpila prvýkrát). To pohodlie je neskutočné a to súkromie na nezaplatenie. A síce nájom máme vyšší, sú veci, ktoré sa nedajú zaplatiť žiadnymi peniazmi.
Tu sú veci, o ktorých som nevedela, že ich oceňujem, až kým som nežila v share house:
1.      Môžem si dať ráno kávu – ktorú si nemusím robiť v spoločnej kuchyni, kde sedem ľudí čaká, kedy z nej konečne vypadnem.
2.      Môžem si vyprať veci – a nemusím čakať, kým doperie celý dom a potom šprintovať cez tri poschodia, aby som mohla prať.
3.      Varenie – vraciam sa k bodu jedna, kde nemusím vypratať kuchyňu do troch minút, lebo ďalších x ľudí čaká na to, kedy bude voľná.
4.      Veci nemiznú – ak ráno nechám toaletný v kúpeľni, on tam ostane do večera, rovnako ako znova uvidím sprchový gél, ktorý tam nechám a ako uvidím obed v chladničke, ktorý nám nikto nezje.
5.    Môžem spať do kedy chcem – v share house sa to veľmi nedá, pretože po pár dňoch zistíte, že žena z izby číslo tri má nočné a chodí domov o siedmej ráno a spolubývajúci z izby vedľa chodí na ranné, takže vychádza o pol ôsmej a chlap z konca chodby chodí na poobedné, takže do kúpeľne chodí okolo jedenástej a je tam pravidelne hodinu, aj to viac preto, aby vás nasral, ako preto, lebo potrebuje a spolubývajúca z izby pod vami chodí domov okolo dvanástej, keďže robí iba na polovičný úväzok, takže keď do kúpeľne nepôjdete medzi deviatou a desiatou, nepôjdete do nej vôbec.
6.      Môžem sa nahlas smiať – a nikto mi nepríde klopať na dvere, že som hlučná, lebo áno, je to môj byt. A ja môžem.
7.      Minieme menej toaletného – v share house býva veľa ľudí a kúpeľňu používajú všetci a poznáte to, spolubývajúci má priateľku, niekedy nielen jednu a tiež má kamarátov a vy nemáte len jedného spolubývajúceho no a tak sa stane, že v dome máte verejnú toaletu. A keďže sme dve ženy (ja a moja sestra) tak iste chápete, že ani jedna z nás si na ten záchod nesadla bez toho, aby ho neobložila. Čo viedlo k zvýšenej spotrebe. Teraz však máme toaletu súkromnú.
8.      Žiadne žabky do sprchy – áno, už som takmer neverila tomu, že sa to dá a keď som šla do sprchy naboso prvýkrát, tak som výskala a plakala, ale je to tak. Do sprchy nemusím nosiť žabky. Už nikdy. Nikdy.
9.      Všetko má svoje miesto – kúpeľňa je kúpeľňa, kuchyňa je kuchyňa a spálňa je spálňa. Nemusím mať pri posteli boxík s vecami do sprchy a každý deň si tam nosiť uterák, sprchový gél a celé vybavenie, pretože tam nie je miesto, to po prvé a po druhé sa vraciam k bodu číslo štyri, ak by som to tam nechala, už by to tam nebolo. Jedlo je v kuchyni, nie v boxe s označením kuchyňa, na ktorý sa dívam, keď zaspávam a topánky nemám v priestore na CD.
Áno, o niektorých veciach zistíme, aké sú cenné, až keď pre nás prestanú byť samozrejmosťou a tieto sú pre mňa po skúsenostiach v share house na nezaplatenie.
Toľko dnes odo mňa.
S láskou (dnes veľmi vďačná) Mary

One whole month we are living in our own (rent, by on our own) flat. The flat is beautiful. Two bedrooms, two bathrooms, one big kitchen, dining room and living room area and storage inside and outside of flat. Our flat is on one of the main road, so it is a bit noisy, but this is really nothing we can complain about. There is a few polish shop opposite us, two minutes from here is fruit and veg market, Tesco on the right side is three minutes walk, little Tesco on the left side is five minutes walk, Lidl seven and big Tesco is ten minutes from here. There are fast-food, pizza and takeaway food everywhere. Yes, I cannot be happier about our new flat.
We moved exactly 16 May. And after first month in here I know, that I never ever want to go back in share house (ok, truth is that I knew that before moving to the share house for the first time). The comfort is unbelievable and the privacy is priceless. And yeah, the rent is higher like we had, but there are things, that we cannot buy for money.
This is the list of things I didn`t know I appreciate until I was living in share house
1.      I can have morning coffee – and I don`t have to make it in the kitchen, where seven other people are waiting till I finally get out.
2.      I can do the laundry – and I don`t have to wait till everyone else finished and run through three floors to do it. 
3.    Cooking – I appeal to point one, where I don`t have to get out from kitchen in three minutes, because there are people waiting.
4.      Things are not missing – if I let toilet paper in the bathroom in the morning, the toilet paper is there in the evening same like shower gel and yes, I see dinner in the fridge too.
5.      I can sleep however long I want – in share house it is not so possible, because after few days you find out, that woman from room three is doing night shifts coming back at seven and roommate living next-door is doing morning shifts, so he is leaving house half past seven and man from the room on your right is working afternoon shifts and he is going to bathroom about eleven spending there one hour more because he wants to piss you off not because he need to and your other roommate is working morning shifts, but part-time so she is coming back about twelve. So if you don`t go to the bathroom between nine and ten you don`t go to the bathroom at all.
6.      I can laugh. Loudly – and no one is going to clap on my door that I am too loud, because yes, this is my flat. And I simply can. 
7.      We consumes less of toilet paper – there is plenty of people living in share house and everyone is using bathroom and you know, your roommate has girlfriend, sometimes more than one and he has also friends and you have more than one roommate so your toilet becomes public toilet. And we are two women (me and my sister) you should understand, that neither of us can sit on that toilet without using toilet paper to putting it on toilet. And this lead to higher consuming. But now we have private toilet.
8.      No flip-flops to shower – yes, I didn`t believe, that it is possible and when I first go to the shower without flip-flops I was screaming and crying. But yeah. Fact is – I don`t have to wear flip-flops to shower. Never again. Never ever.
9.   Everything belongs to the right place – bathroom is bathroom, kitchen is kitchen and bedroom is bedroom. I don`t have to have box with bath stuff next to my bed and every day take towel and this stuff to bathroom because there is no place for it and  I appeal to point four, if I let it in bathroom, I wouldn`t see this ever again. Food is in the kitchen, not in box named kitchen and shoes aren`t in CD box.
Yeah, we realize the value of something when we cannot have it everyday and after living in share house that was things which are priceless for me.
That`s all what I wanted to say today.
With love (today very thankful) Mary

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára